Lukašov web

Detska Zeleznica Katka v Košiciach

MINI MENU

Detská železnica vo svete.

Rozvojom parných strojov vo svete a vynálezom parnej lokomotívy, nastal v 80-tych rokoch minulého storočia rozvoj výstavby železničných tratí. V počiatku sa stavali úzkokoľajné trate, teda trate, ktoré mali rozchod menší, ako 1,435 m. Väčšinou sa výstavba tratí prispôsobovala daným terénnym podmienkam, nakoľko sa mohli stavať menšie tunely, mosty, mohol byť menší polomer zatáčok a neboli potrebné rozsiahle terénne úpravy. Rozchod takýchto železníc sa pohyboval od 610 mm do 762 mm.

Vo svete je veľa príkladov, kde sa takéto trate stavali a niektoré sa používajú dodnes. Napríklad v Indii je ešte stále 3 794 km železničných tratí s rozchodom len 610 mm a 18 501 km po rozchode 1000 mm.

Vo Walese je najznámejšia turistická atrakcia Tlestiniog úzkokoľajná železnica v dĺžke 24 km pri rozchode 585 mm.

Ďalšou známou úzkokoľajnou železnicou v Anglicku je Bure Valley železnica z roku 1887 v Norfolku.

Vo Švajčiarsku je najznámejšia úzkokoľajná Rhaetian železnica , ktorá pri svojej dĺžke 366 km, je najdlhšia, naopak, železnica FO ( Furka – Oberlalp) sa šplhá až do nadmorskej výšky 2033 m.

V Poľsku je najznámejšia Biesczadzka lesná železnica

História

Mesto Košice už v minulosti patrilo medzi najdôležitejšie obchodné križovatky vtedajšej Európy. Vždy boli centrom Východného Slovenska, ktoré malo v rámci Uhorska významnú pozíciu. V stredoveku patrilo medzi územia s najvyššou hustotou mestského osídlenia v rámci celého uhorského územia. V 13. storočí sa tu vytvorila asociácia 24 spišských miest, zväzok 5 najdôležitejších miest, takzv. Pentapolitana, asociácia 7 baníckych miest.

Prvá písomná zmienka o Košiciach je z roku 1230. Vďaka obchodne i strategicky výhodnej polohe a udeľovaniu privilégií zaznamenalo mesto rýchly vzostup. Z roku 1307 sa zachovali najstaršie cechové stanovy v krajine a v roku 1369 dostali Košice ako prvé mesto v Európe vlastný mestský erb. Od začiatku 15. storočia stáli na čele Pentapolitany. Od roku 1347 až do začiatku 18. storočia si po Budíne (dnes súčasť Budapešti) zachovali postavenie druhého mesta Uhorska. Primerane k svojmu hospodárskemu, administratívnemu a politickému významu sa v meste zriadila v roku 1657 univerzita. Dnes je mesto Košice druhým najväčším mestom Slovenskej republiky a sídlom kraja.

Počiatky mestskej dopravy v Košiciach a jej spätosť so železnicou

Veľký technický pokrok a rozvoj priemyslu v Košiciach v 19. storočí ovplyvnil i rozvoj dopravných systémov. Prvými lastovičkami boli železničné spojenia s Miškolcom (1860) v terajšom Maďarsku a otvorenie prvého úseku Košicko - bohumínskej železnice (1870). Prirodzene vznikla potreba riešenia dopravy tovaru a osôb v takmer 50-tisícových Košiciach. Vedenie mesta i podnikatelia na ňu reagovali 14. novembra 1891, keď uviedli do prevádzky prvú mestskú dopravnú spoločnosť Košické pouličné dráhy. Zároveň bola prvou i na území Slovenska.

Spočiatku zabezpečovala koľajovú dopravu na úseku Železničná stanica – mestské rekreačné centrum Baránok konskou trakciou. V r. 1893 sa začala používať v doprave parná trakcia, ktorá obsluhovala vďaka svojmu rozchodu všetky významné mestské podniky a stala sa významným faktorom rozvoja mesta. Parná trakcia v r. 1895 úplne nahradila konský pohon. O rok bola opäť zavedená kombinácia konskej a parnej trakcie.

Začiatkom 20. storočia sa naďalej zdokonaľovali dopravné systémy. V r. 1911 uzavrelo mesto zmluvu s nemeckou firmou Henning Hartwich Co. o výstavbe električkovej koľajovej dráhy s rovnakým rozchodom, aké mali železničné koľaje. A tak už o 2 roky, v r. 1913, začala v meste električková doprava.

Z hľadiska záťaže hlavným strediskom bola železničná stanica, kde boli i priestory na prepojenie na železničnú sieť, po ktorej premávali osobné a nákladné vozne vyrobené v továrni R. T. GYOR v Maďarsku.

Detská železnica

Malebným Čermeľským údolím v prímestskej rekreačnej zóne mesta Košice vedie v dĺžke 4,2 km Detská železnica, prvá na území niekdajšieho Československa. Má tri zastávky Čermeľ, Vpred a Alpinka. Vybudovali ju z podnetu železničiarov bývalej Košickej dráhy, pracovníkov Československej autobusovej dopravy a Dopravného podniku mesta Košice. Slávnostný výkop trate s rozchodom 1000 mm sa uskutočnil 17.4.1955. Prvého mája 1956 bola dokončená celá trať. Vybudovaná bola ručne, bez použitia mechanizácie v rámci Stavby mládeže. V r. 1973-75 nebola v prevádzke. V r. 1986-87 bola vykonaná rozsiahla obnova trate.

Až do r. 1965 prevádzku po železnici zabezpečovali parné rušne U 35.104 a U 36.004. V r. 1965 ich nahradili motorové rušne Danka - T 29.002 a Janka - T 29.003. V júli 1991 bol opäť zavedený do prevádzky parný rušeň U 36.003 s familiárnym názvom Katka, vyrobený v r. 1884 v Hagansovej továrni v nemeckom Erfurte. Po vyradení z prevádzky bol umiestnený v rušňovom depe v Spišskej Novej Vsi ako pomník železničnej minulosti, avšak po dielenskej oprave v r. 1991 v českých Veleniciach bol pripravený opäť slúžiť, tentoraz na Detskej železnici v Košiciach.

V r. 1993 nastali pre železničku ťažké časy, hrozilo úplné zastavenie prevádzky. Našťastie, nestalo sa tak aj vďaka Klubu priateľov parného rušňa U 36.003. Obdobie rokov 1993-1995 sa v dôsledku prerušovanej prevádzky, častých zmien tepelného stavu a vyhasínania ohňa v peci nepriaznivo prejavilo na technickom stave staručkého kotla. Preto bolo nevyhnutné vykonať opravu v r. 1996 v českých Veleniciach. Rušeň „Katka“ bol opäť v prevádzke 7. mája 1996 počas Dní mesta Košice.

Otvorenie letnej sezóny na Detskej železnici tvorí neodmysliteľnú súčasť každoročných osláv populárnych Dní mesta Košice a neustále pripomína bohatú históriu pary, ktorá učarovala nie jednému z návštevníkov.

Viac najdete na www.detskazeleznica.sk